Zmyslom zdravej výživy ženy v období tehotenstva je vytvorenie ideálnych podmienok pre vývoj plodu a zachovanie dobrého nutričného stavu matky. Vzhľadom k výžive dvoch ludí a to ako matky tak plodu nie je možné nastaviť presné výživové odporúčania. Všeobecné výživové doporúčania sa nastavujú tna základe energetického príjmu netehotnej a nekojacej ženy a ten sa navýši o predpokladaný energetický príjem, ktorý bude dostatočný pre správny vývoj plodu. Rozdieľ  v odoporúčaniach však nastáva v prípade že riešime príjem tehotnej ženy s velmi nízkou váhou, ženy s priemernou váhou a stavbou tela a obéznej ženy.

Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) pôsobiaca v celosvetovom merítku odporúča navýšenie denného energetického príjmu o 300 Kcal. SZO však priemeruje celosvetové hodnoty a to aj rozvojové krajiny so zlou nutričnou situáciou.  Britské odporúčania majú odlišný charakter a to zvýšiť kalorický príjem o 200 Kcal denne v tretom trimestri tehotenstva.

Osobný názor: 300 Kcal pri adekvátnej pohybovej aktivite ako napríklad prechádzky alebo pohyb určený pre tehotné ženy + príjem ,ktorý je potrebný pre vývoj plodu by nemal rapídne zvýšiť neželaný hmotnostný prírastok.  

Hmotnostný prírastok u zdravej priemerne živenej ženy je optimálny v rozmedzí 10-12 Kg. Vyšší hmotnostný prírastok je u žien s podvýživou alebo žien vo veľmo mladom veku (relatívne detí) a to okolo 14 Kg. U žien obéznych je váhový prírastok nižší a to od 4-8 Kg. Na rýchlosti a konečnom hmotnostnom prírastku sa však podielajú viaceré faktory a to : výživa matky a jej počiatočný výživový stav, genetická predispozícia, etnikum, vek matky, ochorenia,nikotín, alkohol a drogy.

Problémy spojené s nedostatočnou výživou:

U hladovejúcich žien dochádza k zvýšenej tvorbe ketolátok (tak isto pri vymedzovaní sacharidov zo stravy). Ketolátky prenikajú cez bariéru placenty a môžu vyvolať metabolické zmeny alebo  spôsobiť poškodenie mozgu . Preto sa hladovanie počas tehotenstva neodporúča. Tak isto nedostatok bielkovín predstavuje značné riziko pre vývoj plodu a jeho mozgu.

Dôležité mikronutrienty v období tehotenstva: 

Omega 3 NMK: Potrebné pre rast plodu a vývoj jeho mozgu a očí.

Kyselina listová: Ovplivňuje bunečné delenie a rast, pri jeho nedostatku môže nastať rázštep chrbtice.

Jód: Nedostatok jódu môže spôsobiť kretenizmus, potrat a nižšiu pôrodnú hmotnosť.

Železo: Pri nedostatku železa vzniká u tehotných žien anémia. Suplemntácia železa bez dokázanej anémie však nie je vhodná. Absopciu železa zvyšuje vitamín C. Naopak zníženie absoprcie spôsobuje čaj, káva, soli magnézia a vápniku.

Vápnik: Behom druhej polovice gravidity sa zvyšuje potreba vápnika 2-3 krát.

Zinok: Pri nedostatku zinku môže dojsť k retardácií .

Vit. D : Pri nedostatku vitamínu D môže nastať nízka pôrodná hmotnosť, kŕče a nedosatok vápnika u dieťaťa. Nedostatok vitamínu D by nemal hroziť ženám ktoré sú pravidelne vystavené slnečnému žiareniu.

Vit. E : Je najdôležitejší v poslednej štvrtine tehotenstva.

Vitamíny B komplexu: Dôležité pre správny rast a vývoj.